Dominanciu môjho rodného mesta v súčasnej populárnej hudbe na Slovensku netreba zvlášť zdôrazňovať. Veď aj za riekou Moravou sú určite známe mená ako GLADIATOR, DESMOD alebo HORKÝŽE SLÍŽE. V Nitre to naozaj vrie, čoho svedkom mohli byť všetci tí, ktorí si v chladnú novembrovú stredu našli cestu do (myslím, že nepreháňam) medzinárodne známeho klubu Stará pekáreň.

Kombinácia decentného popu v podaní GRÉTY A MANTINELS a rockovej dravosti SNOVONNE sľubovala príjemné zážitky, pričom v prípade druhej menovanej vystupňovala môj záujem najmä zvedavosť, ako sa mladá speváčka so skúsenou kapelou naživo popasuje s veľmi dobrým renomé, ktoré získala vďaka vrelému prijatiu kritikou na internete.

SNOVONNE má naozaj šťastie, že v jej kapele hrá Peter Slamečka, klávesák od Gladíkov. Je to on, kto má na svedomí príťažlivé a v dobrom slova zmysle komerčné aranžmány na najnovšej demonahrávke a bol to tiež on, kto sa napriek úvodným problémom najväčšou mierou postaral o kvalitný zvuk stredajšej predkapely na jej vôbec prvom živom vystúpení v kariérie. To začalo po vkusne vygradovanom intre výbornou skladbou „Streaks“, ktorú som vo svojej recenzii v auguste označil za zaujímavo ovplyvnenú anglickými intelektuálmi MUSE. Keďže ju však SNOVONNE kompletne zložila vo svojich trinástich, čo bolo zhruba pred siedmimi rokmi, ide naozaj iba o prekvapujúcu zhodu náhod.

Celej skupine to šlape výborne, páni nezaprú svoje bohaté skúsenosti s koncertovaním s MISCELLANE či revivalovými SOURCE, na dáme je trochu poznať tréma, ale tá sa týka iba skromných pohybových kreácií, ktoré sa obmedzujú na občasnú gestikuláciu a vizuálne efektné pohyby (pripomínajúce vlnenie nahnevanej kobry) pri stojane s mikrofónom. Zatiaľ je to teda „iba“ choreografia model „Ville Valo jeseň-zima 2001“, ale určite s tendenciou k zlepšovaniu sa.

Snovonnke to však spieva fantasticky. Vrcholy celého setu sú, v podstate podľa očakávania, hitová „Useless“ a mansonofka „Thirst“. V druhej menovanej omračujú masívne hradby dvoch gitár a skvelá výpomoc Peťa Orela pri refréne („kill your ambition, admit your guilt...“). Ako frontman MISCELLANE mal akoby zviazané ruky, často pôsobil trochu kŕčovito – takmer presná kópia šéfa OPETH na DVD „Lamentations“, so SNOVONNE je ako poliaty živou vodou – jeho vražedné ksichtíky a pózovanie sú proste dokonalé! Druhý gitarrero Martin nehýril pohybom, všetko istil zo zálohy v super mikine SLAYER – Diabolus In Musica (palec hore!). Rytmika Báleš – Hrabec patrí k tomu najlepšiemu, čo na Slovensku v rockovej hudbe máme. Je super, že Marek sa so slúchadlami na ušiach výborne zhostil aj podstatne jednoduchších rytmov, na aké je väčšinou zvyknutý.

Okrem kompletného materiálu, ktorý vyšiel pod názvom „Demo 2004“ a je voľne stiahnuteľný na adrese www.snovonne.tk, zaznela uprostred vystúpenia aj nová balada „Broken Theater“. Povedal by som, že ide o slovenskú „My Immortal“, ale keďže viem, ako veľmi SNOVONNE neznáša akékoľvek prirovnania k Amy Lee a jej EVANESCENCE, obmedzím svoj komentár k tomuto skvelému songu iba na fakt, že sa v ňom opäť vyznamenal Peťo Slamečka, ktorý len na týchto pár minút vybehol od mixážneho pultu na pódium a zasadol za klávesy.

Záver patrí výborne vystupňovanej a predstavovačkou obohatenej „Perfidy“. Vzhľadom k tomu, že išlo o premiéru, ktorej sa navyše nevyhli drobné problémy (prasknutá struna, výmena gitary), nemôžem koncert SNOVONNE hodnotiť inak, ako vyslovene pozitívne. Pred vystúpením na prestížnom podujatí Winter Solstice Eve 3 (v Bratislave 18.12.2004) čakajú kapelu ešte dva koncerty, takže podľa všetkého bude v dostatočnej forme na to, aby si aj v spoločnosti ORKRIST a ETHEREAL PANDEMONIUM mohla SNOVONNE v decembri povedať „Babylon Capta Est“.

Grétu a jej MANTINELS som už videl viackrát. Príjemná popová muzika s rockovými koreňmi, ktorá neurazí a po viacerých letných festivaloch a politických mítingoch je po inštrumentálnej stránke na výške, má u mňa vždy zelenú. Gréta sa navyše zviditeľňuje aj v „tvrdších“ rockových kruhoch svojou účasťou na doskách HORKÝŽE SLÍŽE a LUNATIC GODS. Mimochodom, Slíže. Keď som si bol pri bare po môjho obľúbeného Keltíka, nechtiac som zachytil slová frontmana (áno, ani takéto celebrity nechýbali v stredu v Pekárni) tejto kapely o tom, že nemá rád, keď ho niekto chváli, pretože vtedy nevie, ako má reagovať. Oveľa radšej má kritické názory, s ktorými sa dá polemizovať. Kuko, ideš! :o)

Bol to naozaj príjemný večer, „domov“ do Bratislavy som odchádzal s vedomím, že slovenská populárna hudba po temných deväťdesiatych rokoch plných dancefloorových sračiek naberá obrátky tým správnym smerom. V Seredi vystupoval z autobusu mladý párik a keď prechádzali okolo mňa, počul som, ako si chalanisko pospevuje „I´m the one, kill your ambition...“. Ten gitarista z ETHEREAL PANDEMONIUM mal pravdu, SNOVONNE sa šíri rýchlejšie ako vírus!

P.S. Za skvelé fotky ďakujem najkrajšej investigatívnej fotografke z Millennium Tower II! :o)